top of page

woman village festival

Viete, vždy keď robíme nejakú akciu v Domoraji a ľudia sa krásne prepoja, spravíme si takú četovú skupinku a píšeme si tam potom aby sme boli v spojení, zdieľame a podporujeme sa navzájom. Tak sa to udialo aj v prípade festivalovej skupinky žien z festivalu Woman Village, ktorý sa u nás konal v lete.


No a včera tam do skupinky poslali dievčatá fotky ako sú spolu niekde na výlete a mne sa obnovil ten pocit z festivalu, tak vám trochu z neho ešte pozdieľam. Totiž v tej skupinke máme spolu viac ak 600 fotiek z toho festivalu a je to teda riadna krása, aj sranda, aj dojatie, aj mystérium aj toľko citu v každej z nich. Keď som si tie fotky pozerala, všetko som to znova cítila.


Ja milujem tieto chvíle, keď sa ti obnoví spomienka na leto, na ten pocit tu, so ženami na letnom festivalíku, pocit, že sme jedna, že nám je spolu dobre, že je tam vzájomnosť, neha, krása, dobro, pokoj, sranda, radosť, tanec, hudba, diskotéka se vším všudy :-D a tiež bezpečie, ženská súdržnosť a akési vzácne liečivé pole, v ktorom aj tie najťažšie a najbolestivejšie témy môžu vyjsť von, preliečiť sa a zázraky potom v realite sa môžu začať diať.


Vravím z vlastnej skúsenosti a tak trochu i svoj vlastný príbeh , ktorý som si žila počas celého festivalu a dovolila si všetky vyššie uvedené pocity a emócie a mystérium života to vzalo ako jasnú správu. Mám pocit, že ten festival odštartoval veľa transformácie a pochopení a zvedomení, ktoré prinieslo následné leto. Prišlo i veľa zmien a bolesti, ale nedá sa to porovnať s toľkou zmenou k lepšiemu, ktorá potom nastala.


Woman Village, hoci môžeme mať nejakú predstav o festivale, bol viac ako len festival. Vytvorili sme priestor, kde všetky bolesti od detských zranení, až po ženský strach z kolektívu žien, strach z ohovárania, strach z odmietnutia a poníženia ženami a strach byť videná, a strach otvoriť sa ženám, všetky tieto strachy a ťažoby mohli odísť, rozplynúť sa v láske, nehe, pochopení a nekonečnej súdržnosti priateliek srdca.


A ja vám všetkým nesmierne ďakujem. Pozerám znova a znova fotky, vidím vaše krásne tváričky, usmevíky, grimasky, smiešne selfíčka a na nich smiech, radosť, žiara v očiach a zároveň obrovská hĺbka a cítim sa šťastne. Naplnená dobrým pocitom, že zámer festivalu sa podaril. Toto sme s mojou drahou Mab Junga vždycky chceli zažiť. Túžili sme po tom a vedeli, na stopro, že sa to raz podarí.


Som šťastná, že naše sestry srdca Arianel Akia a Adalíía Saška pri tom s nami stáli a spolutvorili tú krásu a priestor a tiež, že svojim umením a nesmierne vzácnym prínosom nám tvorivo pomohli ďalšie lektorky a priateľky srdca Simona Hojdysz, Jana Arachnel Gorst, Terezka Winklerova, Jana Redy.


A samozrejme vy všetky naše drahé ženy, účastníčky. Vďaka veľká stále zas a zas každej z vás. Spolutvorkyne tejto svätyne ženskosti a prvého ročníka nekonečnej krásy, ktorá ak vesmír dá a on dá, sa bude opakovať zas budúce leto.


S láskou

Marcela



39 zobrazení

Comentários


bottom of page