Človek sa má v svojom živote dívať jedným okom dnu a druhým von, byť tu a teraz a nepodliehať stresu, strachu, programom mysle a zvodom ega. A kopec ďalších dôležitých veci, čo prinášajú dobrý život, by mal človek v živote mať na pamäti.
A ten vtipný a láskavý život sa aj tak nikoho nepýta, či to všetko dodržiava, či je pripravený čeliť najväčším výzvam a či sa mu to aký to niekedy vezme smer páči alebo nie.
A stejne tu Život pre každého z nás je ako príležitosť so svojim morom možností.
Ako ťa voda, raz hlboká raz plytká, raz číra inokedy mútna a raz pokojná hladina ako zrkadlo prináša odraz nás samotných a inokedy zas vlnobitie rozbíja všetko na kusy. Netlač rieku, tečie sama.
Tak sme to tento víkend cítili. Ako naše telá sú živé a naplnené životom, ktorý sa nepýta, leje sa a prúdi v ňom jasnosť a z nej prameniaca láska. A v tomto prúde lieči sa potrebné, vníma sa necítené a cíti sa predtým nepoznané. Otvárajú sa nové možnosti a slobodný život.
Krásne je pozorovať v prvom rade seba a potom ľudí, ktorí so mnou tancujú na seminároch. Vidieť ako začíname spolu každý so svojimi otázkami a časťami s ktorými potrebujeme tancovať a vidieť ako na konci svietia nám oči. Pochopenia, precítenia seba a prijatia nám otvárajú zámky a obruče, ktoré nás dlho sužovali niekedy až na úrovni fyzickej, či psychickej.
Krása, ktorá sa vtedy vleje do života je nepopísateľná. Nie je to síce nikdy prechádzka ružovou záhradou, ani jednoduché lusknutie prstami, ale je to dobrodružstvo.
Hovorí sa, odvážnemu šťastie praje. Ja nie som z tých čo sa honia za šťastím. Ja teda vravím odvážnemu život praje. Dopraje mu života, živosti, pocitu nádherného dobrodružstva i hojnosti prežívania všetkého, pre čo sme si sem ako duše oblečené do životom prestúpeného a múdreho tela, prišli. Nebrániac sa ničomu, prekonávajúc vlastne rezistencie a závory. A nakoniec aj to bájne šťastie je prirodzená súčasť a pocit.
A preto odvážnice moje, vám dnes ďakujem za to, že ste venovali víkend sami sebe, svojmu životu a jeho povoleniu tiecť a otvorili sa dôvere na úrovni tela mysle a duša môže teraz voľne dýchať... a tvoriť.
Slobodienka naša nech tancuje ďalej s nami v živote.
Ďakujem, že som mohla svoju prácu pozdvihnúť na novú úroveň a ešte viac precítiť svoje poslanie tu na zemi v roli tanca oblečeného do ženského tela.
S láskou,
Marcela
