Trenčín je krásne mesto a v ňom cítim svoje zázemie. Ženy sem prichádzajú tancovať aj z Bratislavy aj zo stredného Slovenska, ba dokonca z Košíc. Je to mesto, ktoré veľa zmenilo, nielen v mojom živote ale aj žien, ktoré tam v tento deň boli. Prišli priateľstva, ktoré sa obnovili po čase, prišli aj známe duše, s ktorými už určitý čas spolu kráčame a poznávame sa navzájom. Tiež sme si zatancovali znova sesterský tanec duší a génov a vrátili sa svojimi pohybmi do prvých chvíľ nášho života, kde to bolo jasné, kde naše poznanie bolo iba naše a tam je naše spojenie so zdrojom.
Vďaka vám za hĺbku drahé moje, za tie chvíle keď vidím ako sa pred mojimi očami zbavujete nánosov, ktoré viete, že nie sú vaše a už ich nepotrebujete. Ďakujem však aj za poznania, že to môže byť v niektorých momentoch života ťažké, husté a bolestivé a aj to je súčasť života. Prijímať to a púšťať ťažobu súdu z toho navyše je veľké umenie, ktoré sa/ma učíte. S láskou k životu veľa síl nám na cestu. Teším sa na budúce stretnutia.
P.S.: AKO VŽDY, ZAS MA NENAPADLO NÁS ODFOTIŤ ...ALE TÁTO VYSTIHUJE MÔJ POCIT DOSŤ JEDNOZNAČNE.
