Týždeň, chápete to? Týždeň to trvalo, kým som schopná písať o SILVESTRI po novom V Domoraji. Decká, to bola fakt SUPA!!!
Podaktorí z nás, vrátane mňa tvrdíme, že to bol zatiaľ najlepší Silvester v živote. Asi preto mi trvalo tak dlho to vstrebať.
Proste sme si naplánovali skvelý zážitok, prišla neskutočne skvelá parta ľudí a my sme zažili toľko zábavy, smiechu, pohybu, radosti zo spoločného bytia a krásy, že až sme si vraveli, že toto je presne to ako chceme žiť a tvoriť.
Keď 30 ľudí naraz má zámer si to spolu užiť, zažiť kopec srandy, zacvičiť si a rozhýbať v zdravom tele zdravého ducha, tak to dopadne tak ako vidíte na fotkách.
Ach kiež by sa vám cez ne dala preniesť ťa atmosféra naplno. Nie je to možné, ale aspoň čosi, aj z toho mám radosť, lebo našim zámerom v Domoraj -i vždy bolo stretávať tu živých, radostných ľudí, plných seba, otvorenosti, humoru a zdieľať s nimi to, čo najradšej robíme. Tak toto sa nám tu podarilo snáď na 300 percent.
Tých fotiek a aktivít je toľko, že to snáď budem púšťať von po častiach, ale tu je aspoň krátka (😃 slovo krátka som písala na začiatku, ale po skončení som zistila, že rozhodne sem to slovo nepatrí 😃 ) reportáž z toho čo sme robili:
Silvestra sme zahájili v sobotu ráno s cvičením qigongu s Petkom Bílým. Bolo to super, Peťo to so skupinkou neskutočne vie, má talent, šarm a briskný humor, takže ho zobudil u nás všetkých spolu s telom. Zacvičili sme si svalovo-šľachový čikung, dodali energiu orgánom a mohlo sa ísť na to.
Poobede nastúpila pecka v podobe zábavného Sparťana z dielne Michaela Parida a Roman Zeo Ébs No... decká, to nás úplne vystrelilo na maximum nášho potenciálu v robení blbín, smianí sa na plné kolo až tak že ťa brucho boli a v návrate do radostných detských čias, kedy si bol na vydarenom tábore, nič si neriešil, iba ťa zaujímala nálada v parte a to ako ďaleko doskáčeš vo vreci, prejdeš na chodúľoch, či vystrelíš z luku.
Zažili sme aj pár pádov a nezdarov, ale viete čo je na tom naj? Že to nikoho netrápilo a naopak ten čo padol sa prvý chlámal a pobavil aj ostatných. Proste kde je mega parta tam aj pád znamená úspech. Nakoniec sme všetky pády aj úspechy oslávili rozdávaním a zraním zlatých medaily ako rozprávkové bytosti. Všetci sme dostali zlatú, bo všetci sme sparťani zábavní a skvelí. A tak sme ich zožrali, lebo boli úžasné čokoládkové... a zapili ich skvelým punčom silvestrovským.
Po večeri prišla za nami Zuzana Chýlek Váchová a zobudila v našich radostne rozvibrovaných telách ich vlastný rytmus. Body music, alebo teda rytmus tela sme rozihrali každý svojim tempom a nakoniec sme vzali k vlastnému rytmu aj nástroje a bubny a stali sa z nás šamani, muzikanti, medicinmani, čo rytmom liečili hlavne seba v radosti z toho ako nám to spolu ide a ladí.
A ako na každom parádnom tábore nesmie chýbať večerná dydžina, no ňe? A tak k nám zavítala DJ Kayla Azze, exotická diskogula posiata tšpitkami od hlavy po päty a priniesla náladu, ktorá vygradovala i vďaka melódiám populárnym, rockovým, ale aj našim devatdesiatkovym starinkam na ktoré sme si s nostalgiou zahopkali aj zašľahali hlavami a vlasami. Nechýbalo sladké kolečko ani natriasacky v štýle romale, orientale, balkáne a klezmer trans. Prosto všehochuť, ktorá nejak ani do 02.30 nechcela skončiť. Ale bolo treba, lebo veď Silvester už ťukal na dvere a bolo treba sa vyspať.
Na druhý deň, čuduj sa svete, naozaj boli všetci ráno krásne na značkách a vypadali sme viac sviežo než by sa patrilo po pretancovanej noci.
Zuzka Vachová nás zase vzala do parády pekne od rána. Už tak rozihrané decká ponorila ešte do väčších hier, s intuíciou. Bolo to skvelé, mali sme chvíle kedy bolo dokonca treba zobrať odvahu aj dôveru a precítiť už nadobudnuté prepojenie so skupinkou. Cítiť seba medzi ostatnými a cítiť sa súčasťou celku bola tá základná esencia ktorú nám Zuzi sprostredkovala.
Poobede prišla akrojoga s Miroslava Kyra Kromková a Peťkom. Ach, to sme dovtedy nevedeli, že vieme lietať. A že je to také jednoduché. A to nielen my baby, ale dokonca sme mnohé pekne vzali na nohy (a nie rohy) svojich mužov. Tak lebo sme mali najsamlepšíchch inštruktorov. Ach Peťko s Kyrou priniesli toľko ľahkosti do našich tiel a teda týmpádom životov, že sme pekne skoro celé 3 hoďky lietali, púšťali sa do odvážnych pozícii a samozrejme sme sa pritom chlamali neskutočne, lebo veď humor, najlepšia medicína odstraňuje všetky zábrany. Bóžinku decká to vám bol zážitok, dodnes sa mi o tom sníva jak má Pavel Pitřík drží na nohách ako bohyňu a mojich 62 kíl je zrazu ako 6,2 🤣
No a potom sme sa prebojovali bližšie k Silvestru vďaka mega zábavným hrám a súťažiam so Sandruškou Sandra Urbančíková a Jergušom Jerguš Lapin. Už ste niekedy zažili že rolujete toaleťák na ktorom je položený pohárik s vodou, dávate ho parťákovi z vášho družstva do rúk, ktorý poslepiačky ide k ďalšiemu kde cez lievik lejú to čo v tom poháriku ostalo a šviháš pre ďalšiu vodu a ideš zas a znova? Prečo? No lebo súúúúťažite kurnik! 😃 Ste 3 družstva a prosto ide o život predsa 🤣🤣🤣 okrem toho zapaľuješ prskavky o sviečku, fičíš a zapaľuješ ďalšiu, na čas, snažíš sa byť rýchlejší než ostatní, a samozrejme máš prskavku v tlame. A vrchol je že oblečená za Jupitera "prevádzaš členov svojho družstva plazením pod nohami do "nového roku, za pomyselnú čiaru na zemi.
Ach...skončíš úúúúplne vystavená a najviac vychlámaná, lebo nakoniec síce tvoje družstvo vyhralo ale zisťuješ, že všetci sme aj tak majstri a frajeri, lebo sme to všetci spolu zažili a bola to fakt sranda, akú si zažil iba vtedy keď si bol malý na výletoch a táboroch.
A po večeri, na ktorú zrazu prišli krásky a krásavci v krásnych šatách, s namaľovanými perami a vyčesanými vláskami a navoňanými krkmi prišlo kultúrne vyžitie. No počkať, počkať večera.... jedlo...na toto sa nezabúda akože ani náhodou. To bolo JEDLO s veľkým J ❤
Jedielko nám počas celého víkendu pripravovala Dobromilka Zuzana Dobromila Bartovicová, naša zlatá parádna, ktorá varila tak, že sme sa všetci na to nesmierne tešili. Už len čakáš aká zas dnes na tanieri bude farba, vôňa, špeciálna tajná prísada, chuť čo z jednej na druhú prechádza. Ach naše chuťové bunky slávili tiež a tiež srdco, bo Dobromilka varí tak, že spomínaš na ten ohňostroj chutí v puse radšej než na ten novoročný, ktorý sme aj tak nerobili, lebo my delobuchy vzhľadom k zvieratkám neuznávame.
A teda kultúra, bože decká, viete aké to je, že zrazu si na koncerte mega úžasnej speváčky Eniesy Eniesa priamo v Domoraji? Keď si spomeniem na tie festivaly, kde na jej hudbu skákalo a tlieskalo 400 ľudí, tak som zrazu mala pocit, že zažívam taký malý zázrak, že ju tu máme a s ňou komornú atmosféru našej párty kde hrá a spieva táto čarovná žena. Jej hudba, jej hlas, jej talent proste podčiarkol celú špeciálnosť celého víkendu.
A vtedy som si uvedomila akú parádnu vec sme dali spolu s dreamteamom dokopy. Všetci títo skvelí ľudia, o ktorých som písala a ďalej písať budem sa dali dokopy a stvorili atmosféru rodiny, priateľstva, spolupatričnosti a zdravého humoru, živej energie, plynutia a užívania si života. Skutočný zdroj energie a radosti pre nasledovný rok.
3,2,1, juhuuuuuuuuu 2024
Nakoniec sme zistili, že sme to počítali inak, že sa vlastne počítali zjedené bolule hrozná a nie sekundy ku koncu roka. Totiž keď som vošla do našej jedálne znelo odpočítavanie, lenže to sa počítali bobule hrozná ktoré jedla naša kamoška podľa tradície... takže proste srandu si zo mňa a pár meškajúcich so mnou spravil aj nový rok. Bude to parádny a zábavný nový rok. 😃
Rok drevenneho draka, podľa čínskej astrológie. Na druhý deň ráno po noci pretancovanej a presmiatej s najbližšími a s blízkymi, ktorí sa stali ešte bližšími za dva dni, sme sa stretli u nás v "hniezde" s Baškou Barbara Fraj Buľubašová a to bol jeden z najkrajších zážitkov na nový rok. Toľko úprimnosti, zdieľania, vzájomnosti a prajnosti som zažila s touto rodinou, mojou aj rodinou duše.
CHCEM ŽIŤ!!! Ozvalo sa pri zdieľaní toho, čo si pre seba a pre celok želáme jeden po druhom. Slová vyšli z úst mne blízkej duše a ja som nezadržala slzy, lebo presne to sme zažívali celý víkend. Žili sme. Naplno, s láskou, s humorom, v živom a zdravom tele, hyckany skvelým jedlom a ešte lepšou spoločnosťou. Zlatú nitku prianí, ktorú Baška pustila po kruhu pri tomto zdieľaní ešte stále nosím na nôžke, nech moje kroky sprevádza moje prianie a tiež prajná energia priateľov, s ktorými som strávila najlepšieho Silvestra.
Ďakujem priatelia čo toto čítate, že ste dočítali reportáž, verím, že som vám preniesla aspoň trochu z toho pocitu, ktorý vo mne funguje ako veľký zdroj. Prišla s ním aj premena uhlu pohľadu v mnohých aspektoch môjho života a vnímam ako sme si v Domoraji skutočne splnili sen o komunite priateľov, ktorí vždy voňajú človečinou a takých ľudí mám rada a sú dar. Vytvorili zážitok na ktorý sa nezabúda.
Ďakujem vám všetkým priatelia z dreamteamu, aj priatelia a rodina, ktorí ste na Silvestra boli, za všetko. Ľúbim vás ❤ a želám si do nového roku zažiť aspoň toľko srandy a radosti pravidelne ako vtedy s vami.
S láskou,
Marcela Berith
P.S.: čoskoro príde viac fotiek a videí
, to fakt stojí za to. ❤