Nehnevaj sa! Nemáš právo sa na neho hnevať! Toto sa nerobí, takto kričať! Keď budeš takto kričať nebude ťa mať nikto rád! – poznáte to? Koľko krát sme v sebe potlačili hnev. Či už tieto zákazy prišli zvonka alebo zvnútra od našich vnútorných sudcov je v podstate úplne jedno. Nikto cudzí nám nikdy nepotlačil hnev, boli sme to my. Poslúchli sme a nedali prudkej, silnej a krásnej energií, skoro životnej, voľný priebeh. Skúsme to však trochu inak. Prestaňme sa nášho hnevu báť a spravme si z neho nášho najlepšieho poradcu, ktorý najlepšie ukáže kde máme hranice, kedy boli prekročené a čo s tým robiť.
Hnev poznáme všetci, čistá vulkanická sila valiaca sa z nás. Táto sila býva odsudzovaná a potláčaná, pretože jej prejavy bývajú často krát príliš dramatické a vzápätí neprijaté okolím. A vtedy hnev vytvára najlepšie podmienky pre vznik strachu. Už u malých detí, keď im zakážeme sa hnevať vzniká pocit...“ ach, druhým sa nepáči keď zo mňa ide táto sila, poďme byť iný, poďme im vyhovieť“...Avšak hnev tým nezmizne, ostáva v nás, obracia sa smerom dovnútra a často sa uhniezdi v podvedomí a odtiaľ posiela jasné signály nášmu telu vo forme zdravotných problémov. Ale my sa začneme správať podľa nášho radcu strachu a hnev ostáva ten „zlý“, v podvedomí, a čaká na svoju chvíľku. A krásne na tom je, že ona tá chvíľka príde. Tik-tak...tik-tak...bum! Ničivá sila z podvedomia sa derie von a my kričíme, horíme, búši nám srdce, bojíme sa odmietnutia, lebo nezabúdajme kto tam je poradcom – pán strach. Hnev vyšľahuje z nás a s ukrutnou presnosťou hádže blesky do našich najbližších a v tom istom okamihu zároveň do nás. Pretože naša múdra duša vie, čo sa deje, že to nie oni, ale my sme si niečo nedovolili a preto (sa) trestáme a trpíme. Dobrovoľne. Trasúc sa na tele aj duši iba po odznení návalu pozorujeme škody, ktoré sme spôsobili. Toto sa môže udiať keď sme hnevu dlho nedali voľný priebeh ale bol potlačený.
Ako teda pristupovať k hnevu? Ako spraviť z hnevu dobrého radcu? Vymeniť strach za zdravý hnev? Spriateľme sa s ním pomocou pár techník umeleckých terapií. Každý sme totiž umelec, každý z nás niečo vie, umenie je vrodené každému človeku, záleží len na nás či a ako ho budeme rozvíjať aby nám bolo nápomocné v živote.
Ak sa vám v živote objavuje veľa situácií kde „trpievate“ výbuchmi hnevu – netrpte! Užívajte si ich. Pristúpte však k nim inak. Skúste použiť najkrajší nástroj – vaše telo. Pozorujte ho ako reaguje počas výbuchu hnevu. Búši srdce? Trasie sa? V každom prípade ním prechádza potlačená energia, ktorej je veľa a musí von. Vytancujte ju! Pustite si hudbu, ktorú by ste normálne nikdy nepočúvali. Niečo drsné, ohnivé, bubny, niečo od podlahy, záleží na vás. Niečo, čo vo vás prebudí ten zdravý oheň. Oddajte sa tónom, tancujte, nechajte telo, nech vyjadruje, doslova stelesňuje váš hnev. Nechajte hnev odísť z tela. Nechajte ho sa triasť, nech mu búši srdce, nech zahorí vášňou ničiť. A keď prichádzate do stavu, že máte chuť ničiť, tak ničte. Ničte kontrolovane, ničte to, čo ste si vopred pred touto tancovačkou rozhodli, že zničíte. Nechoďte ďalej, než ste rozhodnutí. Nezabúdajte, snažíte sa spriateliť s vašim hnevom, spraviť z neho pomocníka a nie mu len hodiť surové mäso do klietky nech sa nažerie. Nechajte všetok hnev vyjsť von, trhajte, búchajte, kričte, rozbíjajte...až do úplného vyčerpania. Dovoľte si svoj hnev, povoľte všetky svoje zákazy a súdy. Ste len sami sebou keď sa hneváte, nie je to nič cudzie, je to prirodzenosť života. Tancujte svoj hnev až kým ho celý vytancujete von ....a môže prísť prijatie. Môže prísť uvoľnenie a hnev zacíti, že ste ho možno prvý krát v živote počúvli, že ste ho prvý krát privítali vo svojom živote a tele a že si ho vážite a možno ho jedného dňa budete mať aj radi.
Pokračujte v dynamike až do pocitu úplného vyčerpania hnevu aj tela, do nevládnosti. Môže nastať pocit absolútneho dojatia. Slzy... Neľakajte sa, je to prirodzené. Znova si to dovoľte. Uvoľňujúce slzy odplavia posledné zvyšky škodlivosti vášho hnevu. Nezabúdajte na hlboké brušné uvoľňujúce dýchanie. Uložte sa do pohodlnej polohy a čakajte s dôverou na odznenie poslednej vlny.
Bezprostredne po tejto fáze maľujte. Skúste metódu, ktorá sa nekompromisne pozrie do vášho vnútra a zistíte ako to máte, bez cenzúry rozumu a vedomého potláčania hnevu. Pripravte si papier, najlepšie šedý alebo hnedý baliaci papier - veľký formát, tak aby ste si naň mohli ľahnúť na chrbát. Vezmite čierny uhlík, pustite si desať minút príjemnej hudby, ktorá vás uvoľňuje a maľujte automaticky na papier pod sebou v ľahu na chrbáte. Maľujte nepretržite, bez zastavenia, bez odtiahnutia rúk od papiera. Potom sa posaďte, vezmite do rúk bielu kriedu a váš výtvor domaľujte. Keď budete mať pocit, že dielo je hotové, zaveste ho na stenu pred seba a pozerajte sa naň bez posudzovania asi 5 minút. Pozorujte a vnímajte. Čierna farba znázorňuje vaše podvedomie a biela je to ako vedome pracujete s tým čo sa vo vašom podvedomí nachádza. Táto maľba veľa prezrádza o tom čo sa vo vás skrýva a ako to prijímate. V čiernej časti nájdete odpoveď na to ako to je s vašim hnevom. Pozriete sa koľko hnevu ostáva a aký je, či je kumulovaný, či je na jednom mieste okolo hlavy, panvy, brucha. Podľa toho môžete ďalej určovať čo vás hnevá a ako na to v živote nahliadať. Ktoré názory zmeniť a aké presvedčenia si už v živote neopakovať aby nás to potom nehnevalo. Môžete si pomôcť knihami a učení o symbolike chorôb a podobne. Biela ukazuje ako svoj hnev prijímate, či ho naďalej chcete kontrolovať a potláčať alebo mu dávate voľný priebeh. Pozorujte sa na papieri, čierne na bielom, a prijímajte. Nič nie je zlé ani dobré. Je to tak ako to máte, nič viac než pravda.
Ak máte pocit, že by toho mohlo z vás vyjsť viac než ste schopní ustáť, cítite obavy o svoje bezpečie, pozvite si do vášho procesu hľadania cesty k zdravému hnevu dobrého svedka - najlepšie terapeuta. Mal by to byť človek, ktorý má svoj hnev už spriatelený a rozumie vášmu procesu a dokáže byť pre vás hlavne svedok. Svedok je rola veľmi dôležitá, lebo vulkán sa nedá zastaviť a ani analyticky vymyslieť ani slovami podchytiť, musí sa proste len odžiť. Ten, kto to zažil, prežil, ten vám môže byť výborným svedkom a bezpečnou oporou v tomto procese. Hnev nie je zlý pán, je to výborný radca.
A čo na to okolie keď si začnete užívať váš hnev? Keď mu dáte voľný priechod, ucítia to. Nemusíte ich o ničom presviedčať. Zacítia totiž, že už nedostávajú od vás presne mierené zraňujúce blesky. Zistia, že niečo z vás ide von, ale nie je to mierené na nich, neubližuje im to. Jednou z hlavných účinkov tejto umeleckej terapie je, že zistíte, že vám nikto nikdy nespôsobí hnev. Hnev v nás je prirodzený a hlási sa v prípade, že sú prekročené hranice toho, čo sme ešte schopní zniesť. Váš hnev musí zdravo von, aby ste sa na danú situáciu mohli pozrieť z nového pohľadu, aby ste boli schopní buď ustáť alebo rozšíriť svoje vnútorné hranice.
Hnev, ktorému keď vládnete vy, ako majster alebo bohyňa hnevu je energia tvorivá, ktorá paradoxne môže veci zdravo zničiť, aby sa mohli zrodiť nové. Môže rozkopnúť brány aby mohlo prísť čo má a môže zem zasypať lávou, ktorá za pár miliárd rokov môže byť tá najúrodnejšia zo všetkých, pretože obsahuje živiny Zeme. Živiny, ktoré boli ukryté dlhodobo v jej vnútri, ukryté vo vás.
S láskou,
Marcela Berith
Článok uverejnený v májovom čísle časopisu Vitalita.
Ďakujem za túto vzácnu príležitosť!