MOJA CESTA K TANEČNEJ MEDICÍNE

Moja cesta k tancu ako lieku pre dušu začala dávno predtým, než som vedela, že sa raz stane mojím poslaním. Ako malé dievčatko som sa vracala zo škôlky domov, kde ma občas strážil môj brat. Na gitare vytváral hudobný podklad pre moje prvé tanečné dobrodružstvá.

​

"Predstav si, že kráčaš po kľukatej lesnej cestičke," hovoril mi jemne. "Teraz preskakuješ cez potôčik... môžeš urobiť mostík... a tam, vidíš tú srnku? Tancuj ľahučko ako ona... A teraz prichádza vlk, utekaj divoko lesom!"

​

Netušil, že mi dáva jeden z najcennejších darov - prepojenie medzi obrazotvornosťou a telom, medzi vnútorným svetom a jeho fyzickým vyjadrením. S každým novým pohybom sa rozširovalo nielen moje telo, ale aj moje vedomie a vnímanie.

​

ŠTRUKTÚRA AKO CESTA K SLOBODE

V detstve som často zažívala zvláštne stavy, chaos pocitov, ktoré som nevedela pomenovať. Akoby som existovala medzi svetmi, nikde celkom nepatrila. Vtedy prišiel do môjho života spoločenský tanec a jeho presná štruktúra. 

​

Paradoxne, práve v tej štruktúre, v pravidelnom rytme a jasne definovaných krokoch som nachádzala slobodu. Pochopila som niečo, čo dodnes zdieľam so svojimi klientkami: štruktúra vytvára bezpečie a až v bezpečí môžeme skutočne plynúť.

​

DESAŤ ROKOV TICHA

A potom prišiel zlom - desať rokov bez tanca. Desať rokov v zahraničí budovania biznis kariéry, desať rokov života len v hlave. Tieto roky označujem ako jedny z najdôležitejších na svojej ceste, no nie preto, že boli šťastné. 

​

Boli dôležité, pretože ma naučili, aké devastačné môže byť odpojenie sa od svojho tela a svojej vášne. Aká hlboká depresia môže nastať, keď žijeme len v hlave a ignorujeme múdrosť tela. Paradoxne, práve táto temnota ma nakoniec priviedla späť k svetlu.

​

NÁVRAT DOMOV: KEĎ TANEC ZACHRAŇUJE

Existujú momenty, ktoré nás vrátia k sebe so silou, aká nám vyrazí dych. Pre mňa taký moment prišiel v najtemnejšom období môjho života – keď sa rozpadlo moje manželstvo.

​

Zrazu som stála tvárou v tvár bolestivému poznaniu: domček z karát, ktorý som si starostlivo budovala, sa rozpadol. Moja hodnota sa vtedy odvíjala od toho, či ma ľúbi muž. A keď tento zdroj "hodnoty" vyschol, ocitla som sa v priepasti.

​

Pamätám si ten večer, keď som sedela sama, obklopená tieňmi a myšlienkami takými temnými, že sa mi nechcelo pokračovať. Zavolala som kamarátke, slzy mi stekali po tvári, keď som jej do telefónu rozprávala o svojej bolesti.

​

"Spomeň si," povedala mi jemne, "čo si najradšej robila v detstve. Rob to. To ti pomôže."

Tanec. Samozrejme, že to bol tanec. Našla som si kurz brušného tanca, niečo úplne nové, tanec, ktorý patrí len žene samotnej.

​

Keď som vošla do tej miestnosti a videla tú ženu tancovať, niečo vo mne sa pohlo. Ešte som ani nezačala tancovať, len som sa prišla pozrieť. Ale keď som urobila prvé pohyby... rozplakala som sa. Celú tú prvú hodinu som preplakala.

​

Akoby som po desiatich rokoch blúdenia kúpila cestovný lístok domov. Domov k sebe. K svojmu telu, ktoré si pamätalo, kým naozaj som, aj keď moja myseľ na to zabudla.

​

MATERSTVO AKO TRANSFORMÁCIA

Keď som objavila arteterapiu, začala som chápať, že umenie bolo pre mňa vždy liečivé. A spomedzi všetkých druhov umenia to bol práve tanec, ktorý mi bol najprirodzenejší. Tanec, ktorý som milovala odjakživa. Tanec, ktorý ma volal späť domov.

​

Najhlbšia transformácia však prišla s materstvom. Akoby to dieťa vo mne, ešte pred narodením, zavelilo k radikálnej zmene. Už som nedokázala robiť nič, čím som v hĺbke duše nebola. 

​

Postupne som opustila svet manažmentu a obstarávania si života hlavou a začala som dôverovať, že môžem robiť to, čo milujem - a že to môže byť nielen mojou vášňou, ale aj obživou.

​

MOMENTY TRANSCENDENCIE

Na tejto ceste bolo niekoľko momentov, ktoré ma priviedli k transcendencii, k prepojeniu s niečím, čo nás všetkých presahuje. 

​

Pamätám si to ráno pod Tatrami, keď som prekonala svoj smrteľný strach a vstúpila do ľadového prameňa. Ten šok spôsobil vo mne okamžitú zmenu stavu vedomia. Rieka ma vrátila k tomu, kým skutočne som - a bolo to práve telo, ktoré mi otvorilo túto bránu.

​

A potom prišiel ten tanec - môj najdivokejší, najšťastnejší tanec na vystúpení s dvoma priateľmi. Uprostred pohybu sa zrazu rozsvietilo akési absolútne poznanie. Hoci som mala pocit, že fyzicky odpadnem, zažila som moment, keď sa rozplynuli všetky kategórie a definície. 

Bežný život prestal dávať zmysel - ale ani to nové, poznané, nedávalo zmysel v tradičnom chápaní. Bol to zážitok jednoty, ktorý navždy zmenil spôsob, akým vnímam svet.

​

OD MYSLENIA K CÍTENIU

Odvtedy som prešla od hlavového chápania, analyzovania a poznávania k hlbokému cíteniu a vnímaniu. Obraciam Descartovo "Myslím, teda som" na "Cítim, teda som."

​

Tanec sa pre mňa stal nekonečným morom možností. Koľkokrát som vzala do svojho pohybu dlhodobý problém a z tanca vyšla úplne iná? Koľkokrát sa v priestore tanca rozplynula ilúzia oddelenosti medzi mnou a tým, čo nás presahuje?

​

MOJE POSLANIE

To je dôvod, prečo teraz sprevádzam ženy na ich ceste k jednote. Pretože viem, aké je to cítiť sa oddelená, stratená v dualite mysli a tela, človeka a vesmíru. A viem aj to, že cesta späť k jednote vedie práve cez telo - cez jeho múdrosť, inteligenciu a schopnosť tancovať medzi svetmi.

​

Prinášame nebo na zem nie tým, že vzhliadame k nebesiam, ale tým, že sa plne usídlime vo svojom tele, v tomto okamihu, v tomto tanci.

​

Toto je príbeh tanečnej medicíny. Môj príbeh. A možno... aj tvoj.