top of page

Od srdca k srdcu - zdieľame a rastieme spolu


Drahí moji, kedysi som nevedela veľa zdieľať. Najväčší problém mi robilo povedať niekomu ako sa cítim a čo sa vo mne odohráva. Mala som pocit, že ten môj problém iba narastie keď o ňom začnem rozprávať. Fungovala mi účinne metóda zametania prúseru pod koberec a tým som vlastne znečisťovala samú seba. Viem, ako sa človek potom v takej situácií cíti.


Neskôr som nadobudla potrebnú dôveru, ale verte mi, trvalo dlho, kým som našla toho správneho človeka, ktorému by som sa mohla zdôveriť. Dlhú dobu to boli len zvery, v lese alebo v mojej domácnosti. Neskôr som spoznala ľudí, u ktorých som si bola istá a cítila to bezpečie, že veci, ktoré zo svojho vnútra dám von, nebudú voči mne zneužité, použité, ani vytiahnuté mimo našu, pre mňa tak posvätnú chvíľu. Mimo zdieľanie.


Neskôr som objavila kruh žien, kde som zacítila, že sa otvoriť môžem a bolo to veľmi liečivé. Zo ženského kruhu bol zrazu kruh mužov a žien a tak sa postupne moja cesta otvárania a čistenia svojich problémov, programov, vzorcov, vecí, ktoré blokujú môj potenciál a tvorbu v živote začala. Neskôr sa ešte rozšírila a nakoniec sa z nej stala úplne bežná prax môjho života.


Keď sa ale pozerám na seba, povedzme 10 rokov dozadu, pýtam sa, či by som vedela vtedy vyjsť so svojou kožou otvorene na trh takto ako dnes. Usmievam sa pri tej predstave. Vidím dospelú ženu s energiou puberťáčky, ktorá by najradšej kričala a dupala len preto aby ju niekto neprekukol, že sa bojí o sebe čokoľvek prezradiť, pozdieľať a povedať...bo by to možno príliš bolelo, možno by videli, že sa bojím, že niečo neviem, že som nie dosť silná, dobrá...atď, A následne by som bola odsúdená a neprijatá.

Preto dnes, keď cítim, že ženy, muži aj deti so mnou zdieľajú svoje vnútorné stavy, pociťujem veľkú vďaku a pokoru a úctu k celej bytosti. Vnímam to ako pohľad do vnútorného chrámu duše každého z nás a cítim a vidím koľko rôznych vecí, pohľadov, pokladov ale aj bubákov je tam poschovávaných. Keď sledujem proces premeny v tomto chráme, ako v ňom človek predo mnou sediaci a vidiaci svoje záťaže s mojou jemnou pomocou krásne čistí svoj chrám, radujem sa. Cítim vtedy naplňujúci pocit v celom svojom tele a cítim, že je dobre, že tu som.


Tak veľkú silu má pre mňa zdieľanie a tiež proces liečenia. V ňom sme všetci jedno. Keď jeden človek spraví pre seba veľký krok , prečistí to, čo sa rozhodol už v sebe nenosiť, je to akoby pomohol ďalším , ktorí nosia v sebe tento problém schovaný. Akoby pridal svoju tehličku do stavby mostu, po ktorom aj oni môžu prejsť k väčšej slobode a rozprestreniu svojich tvorivých krídel bez strachu.

A tak mi dovoľte zdieľať s vami jeden z týchto prekrásnych procesov, ktorému som bola svedkom. Reakciu ženy, ktorá sa zúčastnila semináru Tanec Vlčice. Videla som u nej premenu na vlastné oči a následne v pár slovách prišla od nej táto spätná väzba, toto hlboké zdieľanie. S povolením tejto ženy a s veľkou vďakou k nej zdieľam s vami:

Ach, Marcelka, slová vďaky sú málo výstižné, ako sa cítim... Prechod od traumatizovaného dieťaťa, cez rolu obete, strachy a pochybnosti, po Vlčicu, ktorú som stretla prostredníctvom Teba, ako dôstojne sedí pri ohni, čakajúc ma, tá skúsenosť je neopísateľná. Veľká vďaka a na Tvoje silné objatie nikdy nezabudnem. Baúuuu. S láskou a úctou Jana P.

Budem sa tešiť na vás na ďalších seminároch a stretnutiach, ktoré nás priblížia nielen vzájomne ale primárne k sebe samým.


S láskou,

Marcela


Všetky semináre a workshopy zamerané na transformáciu tancom a spojením s vyšším ja cez pohyb a individuálne terapie, nájdete na www.marcelaberith.com



163 zobrazení

Comments


bottom of page