Stále ich pred sebou vidím, ženy v rôznom veku, rôzneho naladenia, rôznych veľkostí a farieb, esencie. Každá nádherná, každá unikát, každá svoja a každá prepojená so svojou dušou.
Pre mňa jeden z najkrajších momentov môjho života. Keď ženy prepoja sa so svojou esenciou, keď naskočí iskra, im vlastná v ich očiach a keď jemný úsmev a lá Mona Lisa navštívi ich tvár. Pocit, že sú sa mi v sebe, vedia kto sú, po čom túžia a čo potrebujú.
Vtedy to cítim a vidím v sebe i ja. Tancovať so ženami je pre mňa vždy silná introspekcia a vždy som zvedavá , čo tam v sebe znova stretnem a uvidím. Preto vám chcem týmto príspevkom priniesť, to, čo cítim, že je nám ľuďom veľmi treba, pretože sa to ozýva často na ženských kruhoch aj tých tanečných.
Veľa sme ich zažili za posledné obdobie a veľmi veľa boli aj bohužiaľ sprofanované a odsudzované aj nami samotnými – tie naše ženské kruhy. Dôvod prečo sa tak dialo bolo naše hlboké ženské zranenie z ženských kolektívov a komunít. A teraz je čas tieto zranenia už nechať minulosti a zmeniť uhol pohľadu a začať renesanciu ženských kolektívov a spoločenstiev, tak aby boli v podpore, prinášali jemnosť a nehu do srdca žien a aby ženy posilňovali v láske k životu, k im samotným a veľmi dôležité, k ich mužom, jednak vnútorným a jednak tým, ktorí na nich doma (alebo vo svete) čakajú.
Lebo aj k nim chovám veľkú úctu...a mojim zámerom je posilňovať ženy v ich sebeláske práve preto aby mohli z tohto bodu vstupovať zdravo do vzťahov a žiť ich so svojimi láskami v harmónii, primárne sami so sebou a tým pádom aj s okolím.
Takže podstata celého prijatia okolia je v nás samotných, preto píšem, že sa vždy teším na to, kto príde na moje kurzy, práve preto, že v každej s tých žien vidím seba. Vidím ako mi s ňou niečo rezonuje a ako sa mi ukazuje moja určitá časť cez ňu.
Ak cítim súznenie a prílev energie, viem, že to je časť, ktorú som prijala, vidím ju a som s ňou zžitá. Ak vidím časť, pri ktorej mi začne byť ťažko, neobraciam agresiu a nechuť voči tej žene, ale okamžite mierim pohľad dovnútra. Pozorujem, kde je tá časť, ktorú mi ona prináša, ktorú ešte nepoznám, neprijímam?
A následne s ňou tancujem, načúvam jej, vnímam jej prínos do môjho života, vnímam jej krásu, ktorú každá naša časť, aj tá najviac nenávidená, rozhodne má. A čakám....chce to čas, vyrovnanie v sebe. Rozhodne to chce láskavosť a čas.
Je to cesta k mieru vnútri. Dnes, keď si čítam správy z rôznych zdrojov, stále silnejšie cítim, že boj za mier je kravina a že mier tvoríme každý/á v sebe. Moja cesta je tá, po ktorej kráčam. Prepájať ľudí, spájať ich do kruhov a dávať priestor na to, aby sme skrze iných spoznávali a vyrovnávali seba. A milovali a rozumeli sebe. A potom aby sme následne mohli rozumieť druhým.
A tak som veľmi vďačná za vás drahé moje, ktoré ste sa zúčastnili na mojich tancoch. Ďakujem, že ste boli ochotné nastúpiť do tejto cesty poznania a vyrovnania seba samotných. A ďakujem, že som ja mohla byť pritom, sprevádzať vás, vytvoriť tú možnosť pre vás a teda i pre seba. A že som s každou z vás mohla byť zas bližšie sama k sebe.
S láskou a úctou k príbehu každej z nás,
Marcela
Comentarios