Na moje narodky sme sa vychytili s celou mojou svorkou a vyrazili sme nabalení jak Rumuni do Rumunska. Pavel, moje decko vlkopes Jack a ja. Parádna parta a zmes nastavení, pováh, odváh a skúseností, ktoré predpovedali, že tento výlet bude mať potenciál.
Aj tak bolo. Neviem vám veľmi podrobne písať čo sme robili a kde sme boli, i keď si to pamätám. Nie je to ale vôbec podstatné. Podstatný je ten celkový zážitok.
Za prvé, zažila som krajinu, kde som pocítila slobodu mne duši nesmierne blízku. Nikto tu nič neriešil. Žiadne priposraté regule EU, ani ISO predpisy, ani zákazy a príkazy. Všade voľný vstup, samozrejme na vlastnú zodpovednosť. Sám si rozmysli, či máš na toto gule, alebo nie.
Pripadalo mi to ako taká malá India, vlastne áno, toto tam na mňa neustále dýchalo. A ešte sa mi páči aj Rumunská nátura. Síce hovorím 3 svetovými jazykmi ale dostala som sa tak akurát doprd*le s nimi. Keď idem do Rumunska mám sa naučiť ich reč a nie ich otravovať s angličtinou atď. Jáááááj vnímam v tom určitú fakt slobodu a dôveru, že nakoniec nejak bolo, nejak bude.
Tento pocit bol ale totálne vymazaný potom malou oázou švajčiarskeho perfekcionizmu v úbytku, kde sme strávili jedny z najkrajších chvíľ. Hlavne s mojim deckom, ako mama a potomok, lebo nás znova prepojili kone. Tieto bytosti, pegasie dušičky obývajú nádherný ranč Popasul Craiului v Zarnesti pod skalami Karpát. Stajne s prekrásnymi frízkymi žrebcami a divoký potok hneď vedľa a výlety na koňoch čo končili hrabaním kopýtkami vo vode od radosti.
Splnil sa mi sen ísť s mojimi láskami do slobodnej prírody, jazdiť na čiernom frízkom žrebcovi a nestretnúť na turistike vysoko v horách ani jedného človeka...alebo dobre... dvoch za celý deň.
Osláviť spolu s nimi moje 45 narodky, keď sme jedna parta, hráme karty, smejeme sa na sprostých vtipoch a spolupracujeme keď ideme na túry a vymýšľame kam by sme ešte spolu šli a čo by sme si ešte zažili a lovíme tie najlepšie zábery pre fotoreportáž, ktorú má naše decko do školy spraviť, spravili z tohto výletu najlepšiu dovolenku doteraz.
No a keď už o tých fotkách a decku. Študuje na umeleckej škole fotku a dáva to krásne, tvorí odvážne, nebojí sa hrať so svetlom ani tieňmi (a to ani v živote) a tak sa dostávam k skvelým fotkám aj pre svoju prácu. Niet krajšieho pocitu pre rodiča, ktorý potrebuje dobrý photoshooting, keď mu ho spraví vlastné decko. Bol to spontánny nápad a pár z nich s vami zdieľam, nech vidíte na akého slávneho fotografického génia sa môže svet tešiť.
Ak chcete zažiť krajinu, kde váš slobodný duch akoby dostane zapnutie na nabíjačku, tak prosím... Rumunsko čaká a má čo dať.
Šťastnú cestu priatelia
Comments