S radosťou v srdci uverejňujem báseň od Janky Kmeťovej, účastníčky nedávneho semináru Tanec Vlčice na Lovinke. Milujem, keď žena otvorí svoj tvorivý potenciál a vedomie sa krásne valí cez, slová, hudbu, tanec, spev, ale aj čokoľvek iné, cez návrhy interiérov, šitie šiat, maľovanie obrazov...milovanie sa alebo pečenie koláčikov a vytváranie domova. Tvorba a vedomie.
Áno, tá vlčia sila ktorá nám srdcia otvorila,
pohladiť prišla, poštekliť zmysly.
To čo v nás otvára už nie je len v mysli,
krásou tela ženy obdarila,
radostnú chvíľu vytvorila.
Strach už sa dvíha pomaly vstáva,
srdcom cítiš ako plameň rozohráva,
hru života večnú spolu s láskou,
vášeň prúdi každou našou bunkou jasnou.
A strach už je vo dverách.
Cítim ťa v sebe a viem, že vieš.
Žena v nás sa prebúdza tú lásku potrebuješ,
tú čo cítiš práve v tejto chvíli,
pochopila si a vidíš už vlastné temné sily,
no už nie je čo skrývať...
Prosím drahá
a ďakujem.
V tme som šťastná
a s tmou splyniem.
A tú záhadnú vlčicu milujem.
S láskou,
<